Viac informácii o rezidenčnej komunite Baraka, za ktorou stojí D3 v spolupráci s gymnázium C.S.Lewisa nájdete na www.baraka.sk
Milí naši priatelia a podporovatelia!
Blíži sa ku koncu štvrtý týždeň, odkedy sme sa rozhodli zostať v dobrovoľnej karanténne. Toto rozhodnutie prišlo v napätých dňoch prvých opatrení, kedy sa vedenie Bilgymu rozhodlo prerušiť prezenčnú výučbu a my sme sa rozhodli, že keďže sme tu už spolu fungovali doteraz, nebudeme sa presúvať inde ale vyskúšame sa uzavrieť spolu. Pre nás tu v Barake to znamenalo hlboký nádych pred skokom do neznáma, pretože takýto intenzívny čas sme spolu ešte nezažili.
Od prvého týždňa sme si nastavili fixný denný režim. Jano Jarina to opisuje takto: „Bežná rutina ostáva nezmenená – spoločné raňajky o 7:15 a dvakrát do týždňa večere s programom. Namiesto školy čumíme do monitorov. Niektorí trávia doobedné a poobedné študijné/pracovné bloky v súkromí izby, iní preferujú ticho študovne prerušované občasnými vtípkami alebo vrelou spoluprácou. Oddychový čas trávime podľa vlastného uváženia. Často hráme spolu volejbal. Raz za týždeň chodíme na nákup. Študujeme vagošov (pozn.red.: slangové označenie mladých, ktorí sa združujú cez deň a v noci na jednom mieste, základným znakom je hudba pustená cez reprák:)). Zažívame slabý odvar toho, čo hovoril C.S.Lewis o hodnote štúdia počas vojny (pozn.red.: odkaz na Lewisovu knihu Learning in War-Time), tiež zmyslu v utrpení a humoru v smútku. Rozmýšľame, ako pomôcť slabším.“
V utorok a štvrtok večer po večeri v obývačke buď spoločne diskutujeme o tom, čím žijeme (od upratovania až po vzájomné konflikty) alebo máme seminár z Akadémie veľkých diel – v marci sme diskutovali o slovenskom dokumente Obrazy starého sveta (Dušan Hanák, 1973), o obrazoch Kazimira Malevicha, no a tento týždeň nás čaká text Tomáša Akvinského o nachádzaní šťastia.
Sme radi, že v blízkosti školy máme lesopark, kde sa dá oddýchnuť od uzavretého priestoru a občas aj od ľudských hlasov:) Okrem toho, že karanténa prináša viaceré obmedzenia, vzniká aj veľa spontánnych a zábavných momentov: zaviedli sme tradíciu sobotných brunchov, ktoré nám pripravuje naša americká kamarátka Jessie, ktorá býva v byte pod nami. Na týchto pár týždňov sa stala súčasťou komunity, okrem nej sa pridali k nám aj študentka Paula a naša kamarátka Lucia. Sobota večer patrí zábave a oddychu – mali sme už karaoke, malú tanečnú párty a najbližšie nás čakajú škótske tance. Humor a nadhľad nám prinášajú aj aktuálne príhody z trolejbusu od Tomáša Komrsku, či dobré rady Marka Orka Váchu o „ponorke“, ktoré si čítame pri raňajkách. (Vácha na základe skúsenosti s výpravou na Antarktídu tvrdí, že predísť „ponorke“ sa dá tým, že človek v prítomnosti druhých nespieva, nepíska si a na druhého hovorí iba v prípade, ak ide o prežitie. Inšpirujte sa, pre nás sú to rady nad zlato:))
Eva Bročková našu skúsenosť zhŕňa takto:
„Našu karanténu v Barake by som nazvala požehnaním v nepriaznivých okolnostiach. Vnímame situáciu s rešpektom a rozumom, obmedzujeme stretávanie s inými ľuďmi a o to viac času sme spolu. V čase, kedy sme čakali že sa od seba vzdialime kvôli maturitám a prijímačkám, sme sa nečakane zblížili. Sme viac rozbláznení ako zvyčajne, prevažuje tu pozitívna nálada, samozrejme s občasnými konfliktmi. Darí sa mi byť produktívna a učiť sa vďaka štruktúrovanému režimu, ktorý sme si cez týždeň nastavili. Som vďačná za voľný čas, ktorý trávime napríklad prechádzkami v lese, cvičením, čítaním, spoločným hraní hier na xboxe a natáčaním našej vlastnej reality show. Je to dobrý pocit, že v tom celom nie som sama, ale že sme v tom spolu.“
Želáme vám a vašim blízkym najmä veľa zdravia, no i pokoja, trpezlivosti a požehnania v týchto zvláštnych časoch. Myslíme na vás, myslite aj vy na nás…
PS: Ako Baraka sme sa rozhodli zapojiť do pomoci pre predajcov Nota Bene, ktorí prišli o príjem. Budeme pripravovať v priestoroch školy potravinové balíčky. Chceme aj vás povzbudiť, ak máte možnosť a energiu, pomôžte tým, ktorí to potrebujú