Kde brať silu kráčať ďalej?

D3
Aug 1
9 minút čítania

Updated: Aug 8

Téma tohtoročného letného pobytu D3 znela jednoducho: Kde brať silu kráčať ďalej? S otáznikom na konci. Teda ako výzva, nie ako odpoveď.

Pobyt sa už tradične niesol v duchu „rodinného festivalu“ – 5 dní, viac než 180 ľudí, deti aj dospelí, starí známi aj noví hostia. Súčasťou pobytu boli aj moderované diskusie, workshopy, Open Space, detský program, výlety v prírode, či nočné rozhovory na terase. Niekto prišiel, lebo túžil po spoločenstve. Niekto, lebo mu dochádzajú sily. Niekto, lebo jednoducho vedel, že D3 letný pobyt je miesto, kde sa mu každý rok nadýchnu pľúca aj duša.

Zhrnutie programu aj s otázkami na zamyslenie nájdete v našom manuále, ktorý si môžete stiahnuť.

Nahrávky z programu D3 si môžete vypočuť aj ako podcasty na Spotify. Prihláste sa na odber D3 podcastov.

Slovo na úvod (Veronika Michalová)

Posledné dni nemôžem spať. Tesne predtým, ako padnem do hlbokého spánku, mi napadne, komu som ešte neodpísala na email, či do ktorej krabice som zbalila karty, ktoré som sľúbila doniesť na detský program. A keď konečne zaspím, snívajú sa mi excelovské tabuľky, kde vás pomyseľne prehadzujem v pomyseľných posteliach.

Nebojte sa, na takéto stavy som zvyknutá – pred Vianocami každý rok v spánku vykladám knihy a vpisujem do nich ceny. :) Viem, že to prejde, viem, že to má zmysel. Ten zmysel sa zhmotnil – keďže držíte v ruke manuál letného pobytu D3 a ste pravdepodobne kdesi v areáli hotela Remata. Opäť sa opakuje zázrak. Tento rok, myslím, veľmi potrebný a aj vami vnímaný ako potrebný.

Máme rekordnú účasť. Malo by nás tu byť viac než 180. Zjavne je pre nás vzácna prítomnosť Daniela Pastirčáka a máme chuť sa stretávať a rozprávať. To mi dáva nádej, ale aj trochu stresu. :) Buďme k sebe ohľaduplní a milí, prosím.

Vidíte sa v tomto aj vy? Ráno sa zobudím, pozriem si, čo je nové vo svete, a rýchlo to radšej zavriem (po niekoľkých katastrofických správach zo sveta a absurdných titulkoch z domácej politiky). Otvorím si radšej sociálnu sieť, po niekoľkých hlúpych reklamách a nenávistných komentároch ju radšej zavriem. Skúsim teda napísať priateľom – tým, čo sa ešte zo Slovenska neodsťahovali nadobro –, či by nešli na pivo. Alebo len prežijem ďalší deň, z hodiny na hodinu, z povinnosti do povinnosti.

Občas sa mi ťažko hľadá zmysel v každodennosti. Skúšam tú silu hľadať v rituáloch, rannom písaní denníku, modlitbe, meditácii, v ľuďoch, čo mám – vďaka Pánu Bohu – okolo seba a ktorých mám rada. No sú dni, keď je to ťažšie než v iné.

Keď sme s tímom letného pobytu D3 premýšľali nad témou pre tohtoročný pobyt, do finále sa dostali:

“Prečo zostať na Slovensku?”
“Kde brať silu kráčať ďalej?”
“Naplniť prázdnotu”

Rozhodli sme sa ich spojiť pod názvom „Kde brať silu kráčať ďalej?“ s otáznikom na konci. Veríme, že týchto 5 dní bude priestorom pre nás všetkých hľadať spoločne – v skupinách, rozhovoroch, premýšľaní či v samote – odpovede na túto otázku.

Veríme, že nám v tom pomôže Pán Boh, Danielove úvody a všetky príbehy, čo rôzni a rôzne z vás prinesú, ale aj sila tejto netradičnej a vzácnej komunity D3.

Vďaka, že ste tu, že spoločne s nami tvoríte D3 pobyt!

(Veronika Michalová, Úvod do manuálu,16. júla 2025)

Kde brať silu kráčať ďalej? (Daniel Pastirčák)

Každé ráno nás Daniel Pastirčák – básnik, kazateľ a esejista – pozval do reflexie cez príbehy staré tisíce rokov. Bolo to pozvanie rozmýšľať: Kto sme, komu dôverujeme, čo nás nesie a čo nás vyčerpáva?

1. Identita v Bohu

V chaotickej dobe sa opierame o istoty, ktoré nás presahujú. Mojžiš objavuje svoju identitu nie v sile alebo ambíciách, ale až v stretnutí s Bohom. Pevná identita nevyrastá z ega, ale zo vzťahu, ktorý dáva zmysel a smer.

2. Sila priateľstva

Na ceste k slobode nie je možné ísť sám. Mojžiš kráča vďaka podpore brata Árona a svokra Jitra, ktorí pri ňom stoja v kľúčových okamihoch. Skutočné priateľstvá dokážu spájať aj ľudí z rôznych svetov a dodávajú odvahu, keď vlastná sila nestačí.

3. Vzdať sa seba

Niekedy nestačí len vydržať – je potrebné sa úplne zrieknuť seba pre druhých. Mojžiš ostáva verný ľudu aj vtedy, keď si jeho dôveru nezaslúži. V takejto odvahe a obetavosti sa často skrýva najhlbší zdroj sily.

1. Identita v Bohu

(Exodus 2: 1 - 14, 3: 1 - 5, 13 - 15)

V dobe zmätku a bezmocnosti budeme spoločne hľadať zdroje sily. O čo sa máme oprieť, aby sme vytrvali a konali správne veci v správny čas? V čase, ako je ten náš, je treba zdroje sily hľadať na našich hraniciach, v tom, čo nás presahuje. Inšpiráciou nám bude Mojžišov príbeh o ceste za slobodou.

Ľudia, ktorých životy utvárala Abrahámovská viera, žili uprostred politickej reality, na ktorú nemali vplyv. Bezvýznamný kmeň Izraela, či obec prvých kresťanov, mali vo svojej vízii zmyslu dejín celý svet. V Bohu prijali zodpovednosť: Byť ústami tých, čo boli umlčaní, vyškrtnutí, premenení na vec. Sila tejto bezmocnej hŕstky nespočívala v chytrosti, či stratégiách boja. Vzdorovali svetu spôsobom života a odvahou postaviť sa proti cynickej moci neústupným trvaním na spravodlivosti pre všetkých ľudí.

Izraelský ľud sa v Egypte mení z privilegovaných občanov na bezprávnych otrokov. Dejiny sú plné zvratov. Miesto, kde sme včera našli záchranu, sa dnes môže stať miestom zotročenia. Aj my sme prežili záchranu. Československo bolo oslobodené z totality a stalo sa súčasťou Európy. Tá teraz upadla do vnútorných rozporov a rozohrala zákopovú vojnu progresívcov s konzervatívcami. Putin pochopil, že nastal jeho čas a rozpútal imperiálnu agresiu na našich hraniciach. Slovensku vládne Fico a bezmocne sa dívame na to, ako nás vlečie späť do područia Ruska. Dejú sa dejiny, a ako toľkokrát pred tým, znovu ohrozujú našu nádej. Nik netuší čo bude zajtra. Kde nájsť silu kráčať proti temným prúdom?

Kto bol Mojžiš?

Ako by nám Mojžiš odpovedal na otázku: Kto som?

Najprv je tu meno Mojžiš. Znamená Vytiahnutý z vody. Som dieťa zázraku. Dieťa odvážnej lásky troch žien. Som privilegované knieža, syn Faraónovej dcéry. Vychovaný najlepšími učiteľmi ríše. Som však i syn zotročeného Izraela.

Stal sa samozvaným národným buditeľom, bojovníkom za spravodlivosť. Ujal sa svojho poslania s arogantným vedomím nadradenosti. V záchvate hnevu zabil dozorcu. Mojžišov sen sa opieral o pozemské motívy a stroskotal. Dobré motívy, ak sa opierajú o klamlivé predpoklady, skôr či neskôr zlyhajú. Teraz o sebe vie, čo nevedel a nechcel vedieť.

Mojžiš vyhorel, duša sa mu premenila na popol. Tak ho vidíme v rozhodujúcej chvíli. Stojí v púšti a pred ním div: Ker horí, no oheň ho nespaľuje. Mojžiš dôverne pozná oheň prirodzenej vášne: Ten plameň ho premenil na popol. Ker pred ním je obrazom podivnej energie. Plameň horiaceho zohrieva a osvetľuje, no nespaľuje ho. Iba spojenie smrteľného človeka s nesmrteľným Bohom môže zapáliť taký plameň.

Mojžiš vytriezvel, už sa necíti byť povolaný. V jednej veci sa však nezmenil: Stále sa pýta iba na seba. Otázku o identite potrebujem posunúť k otázke o identite toho, kto mi dáva bytie: Kto si ty?Iba v stretnutí s Božím Ty môže ľudské ja nájsť pevnú celistvú totožnosť a v nej silu konať.

Napokon to Mojžiš vysloví: Kto si ty? Spýta sa, a Boh odpovedá: Som ktorý som. K prvému menu Boh pripojil druhé: Som Boh Abraháma, Izáka a Jákoba. Pravda, láska či sloboda nie sú abstrakcie. Majú sa vteliť v krvi a slzách do konkrétnosti histórie. K Mojžišovi hovorí Boh, ktorý sa vnoril do času a spojil svoj údel s človekom a jeho dejinami.

2. Sila priateľstva (piatok)

(Exodus 5: 27 – 31, 18:1 – 3/a, 9 – 11, 13 – 19, 21 – 22)

Dnes by som chcel našu pozornosť upriamiť na silu priateľstva. Čítali sme o dvoch stretnutiach. Najprv Mojžiš stretá svojho brata Árona. Potom na púšť k putujúcemu Izraelu prichádza cudzinec, ktorý s Izraelom nemá nič spoločné – Mojžišov svokor Jitro. Obaja v príbehu cesty za slobodou predstavujú silu, ktorá Mojžišovi pomáha kráčať ďalej.

Medzi tými dvoma textami je trinásť kapitol plných podivuhodných udalostí. Je to obdobie zázrakov. Mojžiš s Áronom pobehujú po krajine s paličkou a Egypt postupne zasiahnu rany. Máme pocit, že sme sa ocitli v rozprávke, v ktorej sa dejú zázraky. Odkazujú nás k tomu, že skutočnosť, čo nás utvára, je väčšia, než naše porozumenie tomu, ako sa veci dejú. Sú chvíle, keď treba konať, i keď cieľ presahuje naše možnosti. Také konanie možno oprieť iba o vieru. A viere sa najlepšie darí v pôde priateľstva.

Dlhá cesta Izraela k slobode začína vtedy, keď Mojžišovi prichádza v ústrety Áron, jeho o tri roky starší brat. Vo všetkom odteraz budú spolu. Spolu v Bohu, spolu pred staršími Izraela i pred faraónom. Mojžiš ako vizionár, Áron ako hovorca a konateľ. Ak svet povstal z ticha ako reč, a človek je slovo, ktoré sa stalo telom; atrament, ktorým sú v nás napísané tie najzásadnejšie obsahy, je atramentom priateľstva.

C. S. Lewis priateľstvo označil za najduchovnejšiu zo všetkých ľudských lások. Priateľstvo sa neutvára v telách, ktoré sa stretnú, utvára sa vo vízii, na ktorú spolu hľadíme. Práve priateľstvá nám dodávajú guráž. Priateľstvá sú ostrovčekmi rezistencie. Stačí zopár priateľov a dokážeme kráčať proti prúdu. Takých priateľstiev sa obáva riaditeľ školy, i vláda totalitného štátu.

V čase keď sa rodila Kaplnka, som nebol sám. Stál primne Juraj Kušnierik. Spočiatku všetci váhali, no onpovedal: “budem v tom s tebou”. A bol. Bez Juraja bysa mnohé z príbehov môjho života neodohrali. Juraj osebe zvykol hovoriť, že jeho poslaním je byť týmdruhým. Tým, kto otvára dvere, ustupuje, aby tomudruhému umožnil vstúpiť. Pomenoval tým celkompresne silu priateľstva. Takým bol pre Mojžiša Áron.

Mojžiša na ceste púšťou prekvapil Jitro.

Mojžišov svokor Jitro je midiánsky kňaz, slúži náboženstvu, ktoré Mojžiš považuje za falošné. Ako by sa mu mohol taký človek stať priateľom? Nie je to Mojžiš, je to veľkorysý Jitro, kto priepasť, čo ich delí, preklanie. Prichádza, aby vyjadril úctu voči Bohu Izraela a priniesol mu kňazskú obetu.

Jitro pomohol Mojžišovi zjednotiť rozdelenú rodinu, prekonal náboženské rozdiely, ktoré Izrael delili od Midiáncov, a svojou radou položil základy budúcej správy Izraela. Bolo by azda prehnané nazvať Jitra Mojžišovým priateľom. Napriek tomu on tiež predstavuje silu priateľského spojenectva. Silu, ktorá dokáže spojiť ľudí odlišných kultúrnych skupín.

Mohol by byť symbolom poctivých nezištných spojenectiev, čo vytvárame s tými, ktorí k nám nepatria, no spája nás spoločná vôľa k dobru a pravde.

Silu k tomu, aby sme kráčali ďalej, nenájdeme, ak neobnovíme kultúru okrúhlych stolov. Bez toho, aby sme kmeňovú identitu našich kultúrnych skupín neotvorili tým druhým a bez toho, aby sme pestovali skutočné, nezištné priateľstvá s tými, čo zmýšľajú inak, cestu z našej súčasnej krízy nenájdeme.Kde máme tie spojenectvá hľadať? Sú tu, ponúkajú sa sami.Prostredia, ktoré podnecujú a živia autentické priateľstvá. Sú všade tam, kde žijeme pre hodnoty, ktoré presahujú naše malé osobné, či skupinové záujmy.

3. Vzdať sa seba (sobota)

(Exodus 32: 1 – 14, 26 – 35)

Vody sa pred unikajúcim Izraelom rozostúpili, prešli bránou slobody, vojsko prenasledovateľov skončilo utopené v mori.

Náhly pád múrov, čo nás držali v zajatí komunistickej totality, mnohí z nás vnímali práve takto: Ako zázračné otvorenie brány.

Na druhom brehu Červeného mora však Mojžišov ľud čaká púšť. Po triumfe víťazstva, úmorná každodennosť.

Mojžiš má zo sebou ľud, ale na tej ceste akoby bol sám. Nik z nich nezdieľa jeho zážitok s Bohom, v nikom nehorí odhodlanie pokračovať, ani viera, že sa cesta vydarí. Hovoria: Vy ste nás vyviedli na púšť, aby ste celé toto zhromaždenie vyhubili hladom. A Mojžiš sa zas sťažuje Bohu: Čo mám robiť s týmto ľudom? Veď ma ukameňujú.

Čo je sloboda? Môžem predsa slobodne chcieť neslobodu.

Nepripomína vám to našu skúsenosť? Sloboda, ktorú aktéri Novembra vybojovali, sa obrátila proti nim. O priazeň ľudu sa začali uchádzať “šikovnejší” – Mečiar či Fico. Ako uniesť ťarchu ľudu? Ako zostať verní slabým, hriešnym ľuďom, a nezradiť pri tom slobodu?

Izrael doputuje k hore Sinaj. Zatiaľ čo Mojžiš na vrchu prijíma projekt Božieho svätostánku, pod vrchom remeselníci odlievajú Zlaté teľa. Mojžiš sa nevracia. Áron musí čeliť náladám ľudu sám. Nespokojný dav si napokon vždy nájde modlu, o ktorú by sa mohol oprieť. Prišli za ním. Mali plán: Urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami. Veď nevieme, čo je s Mojžišom, s tým mužom, čo nás vyviedol z Egypta.

Áron ľudu vyhovel. Zvolil si pragmatické riešenie krízy? Chcel vyhovieť náladám ľudu, aby sa im votrel do ich priazne? Takému prístupu sa v politologickom žargóne hovorí populizmus. Dnes žijeme vo svete, v ktorom sa k moci dostávajú práve takíto cynickí, skorumpovaní, populistickí vládcovia.

Mnohí naši priatelia sa dnes celkom oprávnene sťažujú na “tupý” či “zaostalý” národ. Sťažujeme sa na iracionalitu, čo tak ľahko a to i bez ohľadu na vzdelanie, zachvacuje sebe zničujúcou vášňou ľudský dav.

Tu naozaj neviem nájsť inú silu, než silu zmilovania, ktorá i v tej najpomýlenejšej a najviac pokrivenej ľudskej bytosti, dokáže vidieť skrytý poklad Božej slávy. Povedať s Mojžišom: radšej škrtni mňa.

Je to trúfalé, no musím to povedať: V živote prídu chvíle, keď sila kráčať ďalej pramení z odvahy umrieť.

Ako nám to odkázala Simone Weilová:

…niet lásky k pravde bez bezvýhradného pritakávania smrti. Kristov kríž je jedinou bránou poznania.

Mladí Ukraine

Súčasťou večerného programu bol aj panel s mladými ľuďmi, ktorí vycestovali na Ukrajinu pomáhať v oblastiach zasiahnutých vojnou. Rozprávali o stretnutiach, ktoré menia perspektívu, a o tom, ako aj malá solidarita má v kríze veľkú silu.