Komunita - Knižnica

Náš priestor pre život sa za posledné roky zmenil. A zmenil sa veľmi rýchlo. Naše komunity, čokoľvek si pod týmto termínom predstavíme, akoby nestíhajú. Nestíhajú rýchlemu životnému štýlu, neustálej zmene, technológiam, globalizovanému svetu, fragmentácii, individualizácii, umelej inteligencii, virtualite, globálným ohrozeniam.

​

Navyše prichádzajú moderní proroci ktorí hovoria, že to čo sme kedysi považovali za svoju komunitu, životný priestor, domov,  skupinu, identitu... je už prekonané a ponúkajú nám rôzne vízie novej buducnosti. Či už utopistickú budúcnosť absolutne slobodného jednotlivca, ktorý si bude slobodne voliť svoje hodnoty, vieru, pohlavie, rod, životný priestor a ostatní ho budú musieť chtiac-nechtiac rešpektovať. Alebo retrotopickú budúcnosť oživenej „slávnej minulosti“, keď boh a národ vládli síce neslobodnému ale bezpečnému jednotlivcovi.

​

„Viac než kedykoľvek predtým v dejinách ľudstvo stojí na križovatke. Jedna cesta vedie k zúfalstvu a úplnej beznádeji. Druhá k úplnému vyhynutiu. Dúfajme, že budeme dostatočne múdri a vyberieme si správne“ píše Woody Allen v knihe „Vedľajšie príznaky“. Alebo ako Umberto Eco nazval svoju knihu, „Od hlúposti k šialenstvu”. A my si akurát tak môžeme  slobodne vybrať, ktorá cesta je ktorá. 

Do hluku kultúrnej vojny ktorá zúri na všetkých úrovniach spoločnosti, posledné roky zaznieva tichý hlas zopár múdrych ľudí (Brooks, Peck, Bauman, Fellows, Buber a ďalší) ktorí sa snažia upozorniť ľudí na dôležitosť Komunity. Komunity ako priestoru, kde sa autentickí ľudia stretávajú s inými autentickými ľuďmi. A kde sa ale zároveň dejú dva základné neoddeliteľné procesy vlastné len človeku. Poznávanie seba a poznávanie druhého, kde v nikdy nekončiacom procese mením Seba aby som mohol byť bližšie pri Tebe. Toto tajomstvo Komunity sa nedá preniesť do virtuality, politiky ani do technológie. Toto je možné len v Komunite. O takejto komunite by sme vás chceli prizvať rozmýšľať.

„ ...Keď si chcete predstaviť budúcnosť, predstavte si chlapca, jeho psa a jeho priateľov. A letné prázdniny ktoré sú bez konca. A keď si budete chcieť budúcnosť predstaviť naozaj, predstavte si topánku...nie, predstavte si tenisku s rozviazanou šnúrkou ktorou kope do kamienka, predstavte si kus dreva vhodný do šťuchania do zaujímavých vecí, tak isto ako na hádzanie psovi, ktorý sa môže rozhodnúť či ho prinesie alebo nie. Predstavte si falošné pískanie ktoré pretvára niektorú z populárnych melódií na chumáč rozcuchaných nôt. Predstavte si postavu – napol anjela, napol diabla a celého človeka...S výrazom plným nádeje na flákajú smerom domov...naveky.“

​

Terry Prachett, Good Omens, 1992